Radikálny konštruktivizmus

…Mozog interpretuje oheň

  1. z kože ako niečo horúce.
  2. z očí ako svetlo špecifickej farby

Oheň je rýchlym pohybom atómov, ktorý je súčasťou elektromagnetického poľa. Nič menej, nič viac. Jeho horúcosť a špecifickú farbu vytvára nervový systém (mozog) ako svoje poznanie. Nie je to kauzálny vzťah daný vopred, ako o ňom uvažujú štrukturalistické (post behaviouristické/generatívne) teórie. Štruktúry si samoprodukuje/samoutvára (autopoiesis) operačne zatvorený kognitívny systém. Jeho operačná zatvorenosť je predpokladom jeho interakčnej otvorenosti (structural coupling – Maturana/Varella/Luhmann, conceptual blending – Fauconnier/Turner)

http://www.univie.ac.at/constructivism/#maturana

 

Reklamy

6 myšlienok na “Radikálny konštruktivizmus”

  1. Znamená “interakčná otvorenosť”, že existuje aj realita mimo náš “samoutvárací operačne zatvorený sebaprodukujúci kognitívny systém”? Ak áno, znamená to, že realitu mimo nás sme schopní spoznávať a nejakým spôsobom opravovať naše chybné závery či vnemy a približovať sa tak k objektívnemu poznaniu reality mimo nás?

    1. Presnosť izomorfizmov je vždy presnosťou našich kognitívnych schém/štruktúr, ktoré novoprodukujeme našim myslením. Je konštitutívnou koevolučnou súčasťou vonkajšej reality. Nie iba reakciou na ňu.

  2. Čiže ak to správne chápem, sme súčasťou externej reality, ktorú môžeme spoznávať našim limitovaným mozgom s pomocou našich nepresných senzorov. A dokonca môžeme prinajmenšom dotvárať sami seba aj externú realitu.
    Ešte celkom nerozumiem poslednej vete, že nie sme iba reakciou na vonkajšiu realitu. Znamená to
    a) iba že naše konanie a myslenie nie je čisto reaktívne, ale v niečom aj samostatné, nezávislé,
    b) alebo sa to týka aj nášho vzniku, že náš vznik nie je len reakciou na vonkajšiu realitu?

  3. Vnímanie a usudzovanie sa nedajú oddeliť. Rovnako sa nedá vopred limitovať mozog/myslenie a jeho senzory. Naopak, myslenie si samotvorí empiricky testovateľnú inštrumentálnu realitu – kód, ktorým sa/ich prekračuje. Inštrumentálna realita sa tak stáva platnou súčasťou reality (tvar). Časť evolučných biológov (epigenetika) sa domnieva, že život nie je replikátor kódu, kopírujúci bez čítania svoje verné kópie, ale číta a prepisuje svoj kód a tak spoluurčuje vývoj svojho tvaru, http://web.natur.cuni.cz/filosof/markos/Publikace/Povstavani.pdf

    1. “spoluurčuje vývoj svojho tvaru” – to znie ako určitá sloboda, vôľa slobodná prinajmenšom do nejakej miery. To je pohľad, ktorý má asi veľa ľudí. Lenže to je iba náhľad na niečo čo už prebieha. Pri rozhodovaní čo so slobodou potrebujeme odpoveď na otázku ako a na čo ju použiť, resp. aký je zmysel toho všetkého. Som ja sám nejaká náhoda, alebo som tu zámerne? Zdá sa že som tu nebol vždy, ale len od určitého času. Možno ma chceli rodičia, ale ani rodičia tu neboli vždy, ani ľudstvo, ani bilogický život, takže aj tak znova skončíme pri otázke, či za tým stojí náhoda, alebo úmysel.
      Dá sa nájsť odpoveď na tieto otázky rozumom a zmyslami?

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s