Discourse and ideology

Úvod

Mnohí výskumníci zastávajú názor, že nie je potrebné postulovať obecné, abstraktné sociálne „fakty“”, pretože každý jednotlivec je fragmentovaný množstvom rolí, ktoré si navzájom protirečia. Preto je “v jeho záujme”, aby bol schopný tvoriť názory ad hoc v každom kontexte.

Teun Van Dijk, sa domnieva, že to tak nie je

Tak, ako neexistuje  súkromný jazyk, nemáme ani súkromné ideológie. Ideológie teda obsahujú zdieľané sociálne presvedčenia a nie súkromné názory. Hoci sa presvedčenia nedajú jedna k jednej zredukovať do logických viet (propozícií), dá sa v nich rozlíšiť obecná, abstraktná schéma, ktorou sú veľmi efektívne prepájané tak, aby sa dali použiť veľmi rýchlo v obrovskom množstve každodenných situácií.

Schéma

Kategórie ideologickej schémy (Skupinové “ja”, (skupinová identita založená na polarizácii)

  • Kritérium členstva: Kto sme? Kto k nám (ne) patrí? Kto k nám môže vstúpiť?
  • Typické činnosti: Čo robíme, plánujeme? Čo sa od nás očakáva?
  • Obecné ciele: Čo chceme dosiahnuť? Prečo to robíme?
  • Normy a hodnoty: Čo je pre nás dobré/zlé, povolené/nepovolené v tom, čo robíme?
  • Pozícia: Aké sú naše vzťahy k ostatným? Kto sú naši priatelia/nepriatelia? Aká je naša pozícia v spoločnosti?
  • Zdroje: Čo máme, čo ostatní nemajú? Čo nemáme, čo ostatní majú?

>>> poznámka*1 neutralizácia ideologickej schémy (neexistuje skupinové “ja” a “ty”)

Zneplatňovanie schémy – Empiricky neexistuje skupinové ja“ a skupinové „ty“ (iba individuálne „ja“ a individuálne „ty“. Empirický “tretí” vzniká iba medzi individuálnym „ja” a “ty”. Neexistujúce skupinové “ja” a “ty” sa preto môže držať pri živote iba nepriateľstvom (ktoré je neplatnou imitáciou (plagiátom) vzťahu). (Ideológia má zmysel iba voči nepriateľskej skupine, ktorú treba subordinovať (napr. ženy). Lingvistická čistiareň môže dodávať fakty, že nič také reálne, empiricky neexistuje. Tým pádom odoberá ideológii pragmatickú príčinu jej vzniku, resp. znemožňuje jej reprodukovať sa a existujúca ideológia zaniká v “Evolučnom prirodzenom výbere

Schéma diskurzu z pohľadu pamäte, (mentálny model jednotlivca)

Sociálna pamäť (jedného civilizačného okruhu, alebo celej civilizácie)

(1) Socio-kulturálne “fakty” (Zdravý rozum, “historické fakty“)

(2) Skupinová ideológia

(3) Skupinové postoje

(4) Skupinové poznanie

(5) Sociálne “fakty”

Epizodická pamäť (jednotlivca) – pôsobenie ideológie

  • Mentálny model = Kontextuálny model (kontext) (intencie, ciele jednotlivca) – kontextualizácia, zahŕňa aj model udalosti (toho, čo sa deje) a reakcie na ňu

Interakcia (Komunikačné zámery, intencie)/Diskurz

>>> poznámka*2 neutralizácia zdravého rozumu (zdravý rozum sa nemôže rozdeľovať na “my” a “oni”, to by viedlo napr. ku toľkým fyzikám a matematikám, koľko je rás, štátov, národov)

Zneplatňovanie bodu (1) – Lingvistická čistiareň viet a presvedčení zdravého rozumu, ktorá sťažuje tvorbu skupinovej ideológie, postojov, poznania, faktov, diskurzu, ktoré sa končia (ideologickou) interakciou

Schéma ukazuje, že statický, kognitívny prístup ku ideológiám ako ku hotovým objektom myslenia v mysliach jednotlivcov nestačí. Ideológie sú sociálne, t.j. neustále sa vyvíjajú, menia v sociálnej interakcii/sociálnou interakciou ideologickej skupiny. Čiže všetky body schémy sa dynamicky, historicky vyvíjajú, nie sú to absolútne, definitívne normy, štandardy.

>>> poznámka*3 Ideológie su distribuované cez všetky mysle ideologickej skupiny. Sú tým pádom dostatočne robustné, aby prežili straty svojich členov (vysoká redundancia dát, viacero distribuovaných úložísk momentálneho stavu bodov (1-5)

Ideológie sa inštitucionalizujú (cirkev, politické strany, atď.). Potrebujú sa reprodukovať (knihy, kázne, prednášky, kongresy, školenia, atď.), aby zostávali atraktívne. Reprodukujú sa nielen textom a rečou (kód), ale priamo svojou organizačnou štruktúrou, spôsobmi a prejavmi svojej inštitucionalizácie (telo).

>>> poznámka*4 Lingvistická čistiareň viet, presvedčení (konanie jazyka/reči) môže výrazným spôsobom sťažovať textovú a rečovu reprodukciu ideológií (náboženstvo, sexizmus-mužský šovinizmus, rasizmus, nacizmus, atď.). Rovnako môže pomáhať odlaďovať pravidlá inštitucionalizácie, ktorými neprejde žiadna poškodzujúca/podvádzajúca/manipulujúca ideológia (Príklad lingvistickej čistiarne je napr. Šlinského pravidlo, že biozelenina sa musí predávať za také ceny ako zelenina zo supermarketov).

Ideológia je mentálnou dimenziou (priamej, ale najčastejšie nepriamej) legitimizácie ovládania/riadenia (mocou nad druhou ideologickou skupinou) ľudí. Odlaďuje/zjemňuje princípy, ktorými sa napr. diskriminácia/zneužívanie stáva “objektívne” legitímnou a tým pádom akceptovanou. Ideológia je začiatkom aj koncom, zdroj aj cieľ, ktorým sa reprodukuje skupina a jej moc. Preto sa snaží kontrolovať čo najväčšiu čast diskurzu a tak ovplyvňovať čo najväčšiu časť myslí.

Rasizmus

Každodenný nepriamy štrukturálny rasizmus (celého prostredia) = je v skutočnosti  systémom apriórnych, sebareprodukujúcich mýtov/stereotypov, ktorými biela majorita produkuje objektívnu pravdu o minorite. Je zabezpečovaný na mikroúrovni každodennou diskrimináciou minority, ktorá legitimizuje

  • Jej tvrdšie podmienky pre získanie zamestnania
  • Jej horšie platenú prácu v porovnaní s bielymi
  • Problematizáciu jej deti v učebniciach (v ktorých sú vykresľovaní ako problematickí)
  • poškodzovanie vtipmi, narážkami bielych
  • marginalizáciu nebielych
  • ohováranie nebielych
  • vylučovanie a obmedzenia pre nebielych

Rasistická ideológia nie je objektívnym otvoreným abstraktným systémom plávajúcim nad Európskou spoločnosťou. Je to historicky, sociálne a kulturálne hlboko zakorenený systém apriórnych mocenských predsudkov (vo forme nemennej objektívnej pravdy) v sociálnom myslení Európanov, ktorý riadi ich presvedčenia o neeurópskych ostatných.

Definícia rasizmu

Zhrnutie: Rasizmus je systém etnicko/rasistickej nerovnosti, reprodukovaný diskriminačnými sociálnymi praktikami, vrátane diskurzu, na lokálnej (mikro)úrovni, a inštitúciami, organizáciami a medziskupinovými vzťahmi na globálnej (makro)úrovni a kognitívne podporované rasistickými ideológiami.

Sémantika nie je afektovaná gramatikou a syntaxou jazyka, pretože tie sú menej kontextovo závislé, ale ideológiou.

Obecná stratégia každej ideológie (tvorby mentálneho modelu):

Povolené                                                                     Zakázané

  1. Zdôrazňovať dobré veci o nás                     c) Potláčať zlé veci o nás
  2. Zdôrazňovať zlé veci o iných (o nich)       d) Potláčať dobré veci o iných

Parametre/detaily stratégie tvorby mentálneho modelu

D1 Topikalizácia

  1. Národovci
  2. Prisťahovalci
  3. Ochrancovia
  4. Ohrozovatelia

D2 Úroveň popisu, stupeň detailu (mentálneho modelu) 

  1. Národovci a nie Dobyvatelia (nízka úroveň detailnosti, abstraktnosť)
  2. Prisťahovalci a nie Utečenci (vysoká úroveň detailnosti, konkrétnosť)
  3. Ochrancovia a nie Rasisti/Vrahovia (nízka úroveň detailnosti, abstraktnosť)
  4. Ohrozovatelia a nie Obohacovatelia (vysoká úroveň detailnosti, konkrétnosť)

D3 Vyplývanie a predpoklady

  1. Implicitní (dobrí) Národovci
  2. Explicitní (zlí) Prisťahovalci
  3. Implicitní (dobrí) Ochrancovia
  4. Explicitní (zlí) Ohrozovatelia

D4 Koherencia (ako vzťah medzi pojmami, je vždy relatívna)

Príklad1: Je z Nigérie, ale je veľmi dobrý pracovník. (Koherentne z toho vyplýva, že sa jedná o výnimku, lebo Nigérijci sú zlí pracovníci). Príklad2: Je trocha neporiadny, ale je to Brit. (Koherentne z toho vyplýva, že jeho neporiadnosť je marginálna, lebo Briti sú kvalitní).

D5 Synonymia/Parafrázovanie (ako vzťah medzi pojmami, je parafrázovanie vždy relatívne)

Striktná synonymita neexistuje. Parafráza (voľnejšia “synonymita“, čiže hovorenie toho istého inými slovami, importuje do synonymity ideologické vyplývania, ktoré menia význam (konotujú) pôvodného výrazu.

D6 Kontrast

Príklad1: My tvrdo pracujeme, Oni sú leniví. Príklad2: Oni ľahšie získavajú prácu, lebo sú lacnejší

D7 Príklady, ilustrácie

Ktorými sa dokladá, ako prisťahovalci porušujú pravidlá, sú neprispôsobiví, sú to kriminálnici…

D8 Slizkosť (>>> poznámka*5 – môj preklad slova “disclaimers” (= “zrieknutie sa zodpovednosti”)

Príklad1: Nemám nič proti prisťahovalcom, ale…

Ďalšie príklady v angličtine:

Apparent Concession: They may be very smart, but….

Apparent Empathy: They may have had problems, but…

Apparent Apology: Excuse me, but…

Apparent Effort: We do everything we can, but…

Transfer: I have no problems with them, but my clients…

Reversal, blaming the victim: THEY are not discriminated against, but WE are!

>>> poznámka*6  “áno, ale” je v skutočnosti úhybné, slizké autoritatívne “nie”.

to be continued

 

Reklamy

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s