Zubov, Dejiny Ruska 20. století

2. diel, kapitola 4.1.1., strany 3-11, pakt Molotov-Ribbentrop

1939

14. augusta poslal Ribbentrop prostredníctvom Schulenburga Molotovovi telegram č. 175, v ktorého bode 2 stálo: “Záujmy Nemecka a ZSSR na seba nikde nenarážajú a v bode 3: “Kapitalistické demokracie Západu sú nezmieriteľnými nepriateľmi nacionálnosocialistického Nemecka a ZSSR.”

23. augusta podpísal Ribbentrop s Molotovom v Kremli dohodu o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, záväznú na 10 rokov,
pakt “Molotov-Ribbentrop”.

Najdôležitejšia a najcynickejšia časť paktu sa ukrývala v tajnom protokole o vymedzení “záujmových sfér” oboch krajín, podľa ktorého náležala k sovietskej sfére východná časť Poľska, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko  a Besarábia (Moldavsko) a k nemeckej západné Poľsko a Litva.

Pri podpise paktu, pri večeri, ktorej sa zúčastnili len Stalin, Molotov, Ribbentrop a Schulenburg, predniesol Stalin prípitok:
“Viem, ako silne miluje nemecký národ svojho Vodcu a preto chcem pripiť na jeho zdravie.”  Stalin pripil aj na zdravie Heinricha Himmlera, “človeka, ktorý zaisťuje bezpečnosť nemeckého štátu”.  Beriju predstavil Ribbentropovi ako “našeho Himmlera”.

Ribbentrop neskôr povedal svojmu talianskemu kolegovi, grófovi Cianovi:
“V Kremli som si pripadal doslova ako medzi starými straníckymi priateľmi.” Už vo väzení, v dobe Norimberského procesu, spomínal Ribbentrop na Stalinov prípitok z 24. augusta 1939 týmito slovami: “Podávala sa neokázalá
večera pre 4 osoby. Stalin povstal a predniesol krátky prípitok, v ktorom hovoril o Adolfovi Hitlerovi ako o človeku, ktorého si vždy mimoriadne
vážil. Nápadne priateľskými slovami vyjadril Stalin nádej, že práve podpísané dohody predstavujú začiatok novej fázy nemecko-sovietskych vzťahov.

V dôsledku zmluvy sa Stalinovi naskytla možnosť pokračovať v zmierlivom rozdeľovaní sfér vplyvu s Nemeckom a jeho spojencami. Významnejšie ako toto všetko bol ale samotný fakt začiatku vojny. Stalin dosiahol uskutočnenie svojho cieľa: kapitalisti sa pustili do boja jeden proti druhému a on zostával v roli “tretieho, ktorý sa smeje”, pripraveného vložiť sa do veci vo chvíli, kedy sa Nemecko a Anglicko s Francúzskom vzájomne úplne vyčerpajú a budú ochotné pristúpiť na jeho podmienky (nastolenia svetovlády bolševického režimu od Británie až po Estónsko).

Cenou za spolčenie dvoch diktátorov sa stala vojna v Európe. Hitler, ktorý v dôsledku paktu “Molotov-Ribbentrop” dobyl prakticky celú kontinentálnu Európu, mohol významne rozšíriť svoje zázemie a posilniť vojenský potenciál…

Pravda z 24. augusta nazvala sovietsko-nemeckú zmluvu “nástrojom mieru”. Hitler zo svojej strany prehlásil na porade s generalitou 22. augusta: “Teraz, keď som uskutočnil nevyhnutné diplomatické prípravy, majú vojaci cestu otvorenú.” To znamená, že bez dohody so Stalinom by sa k útoku na Poľsko neodhodlal.

2. diel, kapitola 4.1.2.-4.1.3, strany 12-22, Ruská anexia východného Poľska a Pobaltia

1940

Často nemecké a sovietske vojská spoločne potlačili ohniská poľského odporu. Od 12.-20. septembra sa napríklad držal Ľvov, ktorého obrancovia úspešne odrážali nemecké útoky, ale 20. septembra z východu dorazili 17. strelecký a 2. jazdecký zbor Červenej armády spolu s 24. tankovou brigádou a Ľvov 22. septembra kapituloval.

Bolševické noviny ospevovali “sovietsko-nemecké bratstvo v zbrani”.

Dňa 31. októbra povedal na zasadnutí najvyššieho sovietu ZSSR Molotov o Poľsku: “Stačil pomerne krátky nápor zo strany nemeckej a potom červenej armády, aby z onoho škaredého plotu Versaillskej zmluvy, žijúceho na úkor útlaku nepoľských národov, nič nezostalo.”

Dňa 5. marca 1940 však politbyro na Berijov návrh rozhodlo zabiť väzňov z dôstojníckych táborov a spolu s nimi aj 11000 Poliakov (najmä zo vzdelaných vrstiev – učiteľov, profesorov, duchovných, inžinierov, majiteľov závodov, úradníkov), ktorí sa nachádzali na obsadenom území.

Tisíce Ukrajincov a Bielorusov z kultúrnych kruhov poľskej spoločnosti bolo tiež internovaných a zabitých.

V apríli 1943 objavili Nemci v Katyňskom lese u Smolenska jedno z masových pohrebísk zavraždených Poliakov z kozielského tábora. Komisia Poľského a Medzinárodného červeného kríža konštatovala, že k poprave došlo na jar 1940. Bolševici však všemožne popierali svoju vinu a tvrdili, že Poliakov zavraždili sami Nemci. Dokonca prinútili aj pravoslávnu cirkev klamať spolu s nimi a zvaľovať vinu na Nemcov. Až v roku 1989 Sovietsky zväz priznal svoju zodpovednosť za spáchaný čin masovej vraždy a predal Poľsku dovtedy tajné dokumenty.

Norimberský tribunal prehlásil za vojnových zločincov a tvrdo potrestal tých Nemcov, ktorí vydávali príkazy ku vraždeniu vojnových zajatcov. Nikto z bolševikov – vrahov poľských vojnových zajatcov – však nebol odsúdený a neniesol žiaden trest.

Na zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR 31. októbra 1939 označil Molotov obvinenie Sovietskeho zväzu zo snáh uchvátiť pobaltské krajiny za úplne nepodložené a nepriateľské výmysly.

Jedinou krajinou, ktorá odmietla podpísať nerovnú zmluvu “o vzájomnej pomoci” bolo Fínsko, ktoré si zachovalo demokratické zriadenie. Jeho parlament zavrhol ultimatívne sovietske návrhy na rozmiestnenie základní na svojom území. Po obdržaní tohto odmietnutia Sovietsky zväz 30. novembra svojho suseda napadol. Začala “zimná” vojna. Útok ZSSR na Fínsko sa stal dôvodom jeho vylúčenia zo Spoločnosti národov ako agresora. V tej dobe šírila bolševická propaganda lživé svedectvá o tom, že Pobaltie porušuje podmienky dohody, hoci samotné ZSSR zvyšovalo početné stavy vojsk na území Estónska, Lotyšska a Litvy ďaleko nad dohotnuté limity.

V dňoch 17.-21. júna 1940 vstúpili do pobaltských štátov doplňujúce formácie Červenej armády a ihneď po nich dorazili sovietski pracovníci aby vystriedali doterajšiu moc. Za podpory Moskvy zorganizovali miestne komunistické strany, ktoré vystúpili z illegality “demonštrácie pracujúcich” proti svojim “fašistickým režimom”… Už začiatkom augusta boli všetky 3 štáty “na žiadosť ľudu” začlenené do ZSSR so štatútom zväzových republík… Začalo ničenie pamätníkov, kontrola divadelných programov, rušenie novín a časopisov, bol zavedený zákaz slobodnej kníhtlače… V Pobaltí vystavili orgány NKVD už od júla 1940 rôznym druhom represií okolo 700000 obyvateľov. Do konca roku 1940 boli zatknutí a neskôr zavraždení, uväznení, alebo poslaní na Sibír všetci predstavitelia politického, intelektuálneho a hospodárskeho vedenia baltských štátov. Pri ústupe sovietskych vojsk z Pobaltia v júli roku 1941, bola väčšina zatknutých, ktorých ešte neodviezli na Východ, zlikvidovaná pracovníkmi NKVD bez predloženia akýchkoľvek formálnych obvinení.

V podmienkach totálneho teroru sa ľudia ukrývali v lesoch…Keď Nemci v roku 1941 obsadili Pobaltie, odhalili dlhé zoznamy tých, koho ešte NKVD hodlala deportovať. Nemeckej okupácii mnohí odporcovia sovietskej moci vďačili za svoj život. Účasť príslušníkov pobaltských národov v nemeckých ozbrojených silách i antipatia, aká sa v Pobaltí zachovala voči Rusom, vychádzajú z násilnej sovietizácie a zmienených represií.

2. diel, kapitola 4.1.4, strany 22-26, Ruský pokus o anexiu Fínska

Dňa 26. novembra obvinil Molotov Fínov z ostreľovania červenoarmejcov u pohraničnej dediny Mainila, ležiacej na Karelskej šiji. Helsinky však obvinenie odmietli a navrhli prešetriť incident na základe platných dvojstranných zmúv. Fíni boli pripravení jednať o obojstrannom stiahnutí vojsk z hranice. V reakcii na to Molotov obvinil vládu Aima Kaarla Cajandera z “výsmechu obetiam ostreľovania” a zdôraznil, že ZSSR sa od tejto chvíle necíti viazané dohodou z roku 1934 (Sovietsko-fínska dohoda o neútočení) (Plán útoku na Fínsko nariadil Stalin vypracovať už v roku 1939). Fíni okamžite oznámili pripravenosť jednostranne stiahnuť vojská od hraníc a splniť ďalšie požiadavky ZSSR. Sovietska reakcia nasledovala nasledujúceho rána. 30. novembra o 8. hodine začalo masívne ostreľovanie Fínska. Cieľom leteckých útokov sa stali Helsinki, Turku, Tampere a ďalšie mestá. Behom vojny zahynulo, alebo bolo zranených v dôsledku sovietskeho bombardovania okolo 3000 civilistov… V marci už bojovalo proti Fínsku 1.2 milióna mužov (12500 diel a mínometov, okolo 4000 tankov a temer 2500 lietadiel) – temer polovica Červenej armády. Fínsko pri vyčerpaní všetkých rezerv zmobilizovalo 600000 mužov. Mohutnosť Červenej armády však nedokázala v 40 stupňových mrazoch zlomiť fínsku obranu.

Švédsko sa snažilo vyjednať pre Helsinky možnosť uzavretia mieru… Na pokyn rozhodnutia sovietskeho politbyra, však bola z pracovníkov Kominterny vytvorená tzv. Ľudová vláda Fínskej demokratickej republiky (FDR) na čele s členom predsedníctva Kominterny O.V.Kuusinenom. Molotov oznámil Švédom, že ZSSR nevedie vojnu proti Fínsku, ale poskytuje pomoc vláde Fínskej demokratickej republiky pri “zvrhnutí útlaku statkárov a kapitalistov”. 14, decembra bol Sovietsky zväz za svoju agresiu vylúčený zo Spoločnosti národov. ZSSR podporovali len nemeckí diplomati.

Severne od Ladožského jazera dokázali fínske prápory, vybavené lyžami, poraziť 10 sovietskych divízií a 4 z nich úplne zničiť. Neúspechy privádzali Stalina do zúrivosti. Začali úradovať vojenské tribunály. Stalinov obľúbenec, armádny komisár 1. stupňa, L.Z.Mechlis, pristúpil k praxi demonštratívnych popráv veliteľov.

S cieľom prípravy koncentrovaného úderu vedeného v hlavnom smere bol 7. januára 1940 vytvorený Severozápadný front veliteľa 1. stupňa S.K. Timošenka, ktorý v priestore Karelskej šije sústredil ohromné sily. Obrancov Mannerheimovej línie prevyšovali vojská 7. a 13. armády v počte mužov 4.5x, diel 9.5x, letectva 7x, tankov 100x…Fínske straty boli zhruba 10x nižšie ako sovietske. Všetko to bol dôsledok Stalinovich metód vedenia vojny, kedy boli vojaci považovaní za spotrebný material slúžiaci na dosiahnutie cieľov velenia za akúkoľvek cenu. Fíni, za cenu veľkých strát a ústupkov, si zachovali štátnu nezávislosť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Reklamy

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s