Merítko

Zdroje

Feynmanove prednášky z fyziky 3/3, Feynman, Leighton, Sands, Fragment, Jodas, Štoll 2002

Feynmanove prednášky z fyziky 1/3, Feynman, Leighton, Sands, Fragment, Jodas, Štoll 2000

http://www.kf.elf.stuba.sk/~ballo/STU_online/Fyzika%20I/III%20kapitola/3.1/sustavaHB1-3.htm

 

Intro

Na začiatku máme iba Sebajavenie. Z neho si postupne konštruujeme Myslenie, ktorým sa uvedomujeme. Uvedomovanie nie je merítko, ale abstrakčný zdvih Sebajavenia. Merítkom naďalej zostáva Myslenie. Postprocesovo/Hermeneuticky  konštruuje teóriu Sebajavenia a Sebauvedomovania až do všeobecnej real-timeovej teórie Fenomenológie, čiže teórie javov, garantujúcej, že ich abstrakcie vo vedomí im zodpovedajú. V rámci toho experimentujeme so svojimi predstavami – pozorujeme a meriame ich podobne ako Galileo Galilei na naklonenej rovine, alebo Newton, ktorý vytvoril prvý ucelený systém toho, čo sa v prírode odohráva. To a len to nás môže priviesť ku mechanizmu jej fungovania.

Feynmanove hádanky

1) Ak sa stretne častica s antičasticou, obe zmiznú, zaniknú. Na ich mieste sa objavia fotóny, ktoré nemajú žiadnu kľudovú hmotnosť. Napriek tomu je sporné, čo je vlastne hmotnejšie, materiálnejšie, či fotóny, alebo východiskové častice.

2) Zákon zachovania energie je tvrdenie týkajúce sa veličín, ktoré treba vypočítať a nie je v nich žiadna zmienka o mechanizme. Podobne je to aj s veľkými zákonmi mechaniky, ktoré sú kvantitatívnymi matematickými zákonmi. Prečo na popis prírody môžeme používať matematiku bez toho, že by sme vedeli, aký mechanizmus sa za tým skrýva?

3) Dá sa Einsteinov gravitačný zákon zlúčiť s Heisenbergovim princípom neurčitosti?

4) Dá sa zjednotiť gravitácia s elektrinou?

Pojmy

Trpezlivo si vytvárajme intuitívne pojmy (predpolie symbolizmu) a uvidíme,

1. kedy nastane ich súčinnosť (empíria, symbolizmus), čiže abstrakčný zdvih bližšie ku definičným a axiomatickým inštrumentom (formalizmus).

2. ako sa tým upresňujú

Upresňovanie pojmov

Energia

je čierny strelec v šachu, ktorý zostáva na čiernom poli po akomkoľvek počte neznámych krokov.

Čas

je pravidelné opakovanie udalostí, napr. noc a deň

Pravdepodobnosť

je odhad budúcej opakovateľnej udalosti, napr. noci a dňa

Sila

je vzájomné pôsobenie vecí, 1) napr. cesta/kolesá, 2) Zem/predmety, 3) nasávanie paliva v motore/rýchlosť otáčania kľukového hriadeľa (hybnosť)

Pohyb

Následok sily, čiže 1) spomaľovanie 2) voľný pád 3) zrýchľovanie. Ak poznáme sily, pôsobiace na predmet a rozložíme ich na jednotlivé zložky, môžeme určiť rýchlosť predmetu.

Rýchlosť

je momentálny pohyb, diferencia/derivácia. Diferencia/derivácia vzdialenosti je rýchlosť. Diferencia/derivácia rýchlosti je zrýchlenie. Diferencia/derivácia zrýchlenia je zmena zrýchlenia

V prirodzenom jazyku znamená určitú veľkosť, tj. počet metrov za sekundu. Vo fyzike znamená aj smer pohybu. (nejedná sa nám tu o definičné, ale intuitívne upresňovanie pojmov)

Vzdialenosť

je integrál, čiže spočítavanie diferencií/derivácií.

Zenon delil čas na nekonečné množstvo diferencií. Integrál spočítava toto nekonečné množstvo diferencií do konečnej vzdialenosti.

Hmotnosť

Odpor, ktorý kladie 1) auto motoru, 2) predmet Zemi, 3) plyn nasávaniu. Čím vyššia rýchlosť, tým väčšia hmotnosť.

Hybnosť

je rýchlosť hmotnosti

 

Reklamy

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s