Lámanie hlavy

Cvičenia na lámanie hlavy majú 1 pravidlo:

Sú to len meniteľné vzory. Ak ich chceš vylepšovať, stačí, ak napíšeš, že potrebuješ “write”.
***
1) Princíp neurčitosti
 Rozdiel medzi “aj častice aj vlny” (2 veci) a “časticovlny” (1 vec)
„Je to podobné ako keď si predstavíte človeka, ktorý sa narodil a vyrastal v Anglicku a ktorý pozná niekoľko druhov zvierat: koňa, kravu, prasa, atď. Pri ceste po Afrike zbadá hrocha, lenže odmieta prijať, že je to nový druh zvieraťa, ale radšej tvrdí, že je to zviera, ktoré je „istým spôsobom kôň a istým spôsobom prasa“. Namiesto frázy ‚elektrón sa správa niekedy ako vlna a niekedy ako častica‘, preto radšej hovorím, že ‚elektrón sa správa presne tak, ako elektrón‘- jeho správanie nie je pre vás bežné a môže sa vám nepáčiť, ale to nie je dôvod na to, aby sme nesprávne posudzovali elektrón.“ (Dan Styer (z Oberlin College v USA): The Strange world of Quantum mechanics, Cambridge University press, 2000, str. 108).

Aký je teda rozdiel medzi považovaním veci za “časticu aj vlnu” a “časticovlnu”, “čas a priestor” a “časopriestor” , “rytmus a melódiu” a “rytmusmelódiu”? Aký je rozdiel medzi považovaním veci za 2 súčasné veci a 1 novú vec?

Príklad:
2 štrbinový experiment, ked sa na elektróny nepozeráme (nejakým zdrojom svetla)
doplň najlepší obrázok
, alebo keď sa na neho pozeráme slabým zdrojom svetla,
čiže niektoré elektróny nevidíme, iba počujeme cvaknutie ich detekcie
v detektore:
doplň najlepší obrázok
vtedy dopadajú interferenčnou krivkou, čiže ich dopadá menej ako je ich súčet.
doplň lepší link or obrázok
Zhrnutie:
Počet dopadnutých elektrónov s oboma odkrytými otvormi bez ich pozorovania, je menší ako ich súčet pri postupnom zakrytí jedného z nich (or keď ich necháme odkryté oba a pozeráme sa na ne silným zdrojom svetla).
Nedá sa to odstrániť ani znižovaním intenzity svetla, lebo ak je príliš nízka, nič nevidíme, ani skracovaním/predlžovaním vlnovej dĺžky, lebo sa s ňou dá pracovať iba po vlnové dĺžky viditeľného svetla (Abbeho zákon difrakcie).
V roku 2014 bol technologicky obídený Abbeho zákon difrakcie
Odvtedy dokážeme vidieť ako 2 oddelené body to, čo sme dovtedy videli rozmazane. Umožňuje obídenie Abbeho zákona difrakcie obídenie princípu neurčitosti?
Otázka: Je pravdivosť neurčitá?
Skonštruuj správnu odpoveď, môže byť úplne iná ako a-b
a) Na tom, že sa fyzika vzdala možnosti pokúsiť sa exaktne predpovedať, čo sa s atomárnymi objektmi stane, nie je nič neurčité. Neurčité by bolo, keby predpokladala, že vnútri elektrónu pracuje nejaký mechanizmus, ktorý vopred implicitne exaktne určuje, ktorým otvorom preletí a kam dopadne. To však je v rozpore s experimentálnymi faktami. Pravdivosť teda nie je neurčitá. Neurčitosť je jej hranica.
b) Áno, lebo jej zdrojom je Boh a on môže meniť fyzikálne zákony. V tejto predstave je pravda neurčitá principiálne. A nedá sa ohraničiť ani experimentálnymi faktami. Lebo tie môžu zajtra začať dávať iné výsledky, hoci dodnes stále dávali tie isté.
***
 2) Komplexné čísla
Ako realisti vieme,  že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná. Ešte väčší realista, Gauss vedel, že to, čo chýba ku celku všetkých čísel boli práve nereálne  čísla, ktoré umožňujú riešenia rovníc tretieho stupňa (Cardanove kubické rovnice) s odmocninami záporných čísel,
Otázka: Kedy je nereálnosť užitočná?
Skonštruuj správnu odpoveď, môže byť úplne iná ako a-b
a) Ak sa pravdivo použije nepravda/ideológia/geopolitika/národnoštátny
záujem, alebo medzinárodný vplyv, vtedy dokazujeme, že nie je rozdiel medzi reálnosťou a nereálnosťou.
b) Ak sa experimentálne dokáže ako reálna. Predstava nepravdivosti ako tvorivého prínosu pre pravdivosť  je systematicky chybná. Vždy sa totiž nakopia konkrétne problémy, ktoré je potrebné riešiť a nie ich ničiť. Lebo oni sa po čase znova nakopia.
Zdroje:
***
3) Vedecké tvrdenie
Otázka: Je intuícia a experimentovanie rovnako vedecká ako definície?
Skonštruuj správnu odpoveď, môže byť úplne iná ako a-b

a) áno, napr. predstavy, že vzduch je prázdna špongia, pružina, alebo tlak narážajúcich častíc. Tvorivosť netreba obmedzovať.

b) áno, a) však nestačí, potrebujeme si z predstáv vybrať tú, ktorú vieme experimenálne dokázať. Tá je najlepším kandidátom na definíciu.

***

4) Deduktívnosť vedy

Romantická predstava: Fyzik – experimentátor sa zaoberá meraniami nejakých veličín alebo závislostí medzi niekoľkými veličinami. Fyzik – teoretik odvodzuje závislosti tak, že vezme všeobecne platný zákon a potom z neho príslušnú závislosť deduktívne (tak ako v matematike) odvodí. Alebo, keď všeobecný zákon ešte neexistuje, teoretik si sadne a rozmýšľa o ňom dovtedy, až dokým na neho nepríde.
Neromantická predstava: Na začiatku sú zväčša experimenty, v ktorých sa ukážu základné vlastnosti javu, potom sa vlastnosti, ktoré sú podstatné a rozhodujúce oddelia od ostatných a až potom možno postupovať ďalej.  V ďalšom štádiu sa nachádzajú z experimentu alebo z teoretických úvah isté vzťahy medzi základnými veličinami. Až potom vzniká teoretické pochopenie celého komplexu javov. Vo všetkých štádiách vývoja je podstatná spolupráca experimentu a teórie a analýza súvislostí jednotlivých veličín. Počas celého obdobia nie je možné postupovať deduktívne, pretože úplná teória javu, t. j. „základné rovnice“, nejestvujú. Príklady: – ak určitý materiál pohlcuje svetlo s istými vlnovými dĺžkami a svetlo s inými vlnovými dĺžkami prepúšťa, súvisí to s viacnásobným rozptylom svetla v materiáli, so vzájomným pôsobením medzi žiarením a atómami, alebo s niečím iným? – štruktúra atómov súvisí s elektrickými silami medzi jadrom a elektrónmi, s gravitačnými silami alebo s niečím iným? – príjem televízneho signálu v danej dedine je podstatne ovplyvnený: pohlcovaním signálu v atmosfére, odrazom signálu od jednotlivých vrstiev atmosféry, odrazom či pohlcovaním signálu okolitými kopcami, alebo niečím iným?
Na takto formulované otázky treba hľadať najprv kvalitatívne odpovede, treba nájsť súvislosti rozličných javov a veličín, vydeliť tie, ktoré sú podstatné a až potom možno hľadať kvantitatívne, t. j. presné číselné vyjadrenia. Pri kvalitatívnej argumentácii sa netreba zaujímať o presné číselné hodnoty jednotlivých veličín, spravidla stačí iba približný odhad.
Zdroje:
Otázka: Kedy je nededuktívnosť vedecká?
Skonštruuj správnu odpoveď, môže byť úplne iná ako a-b
a) Keď prináša výsledky, účel svätí prostriedky.
b) Keď ešte neexistuje deduktívnosť a potrebujeme ju vyrobiť
***
5) Spin
Otázka: ako sa dá točiť a obiehať bez točenia a obiehania?
Skonštruuj správnu odpoveď, môže byť úplne iná ako a-b
a) Netreba nad tým príliš špekulovať. O harmonizačných účinkoch duchovných/ezoterických vibrácií hmoty/energie sa možno presvedčiť napr. kryštálmi.
b) Naopak, treba tomu rozumieť čo najlepšie. Čiže hore, alebo dole (optospintronika)
Reklamy

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s