AI – lower level – The Tree

http://dai.fmph.uniba.sk/courses/CSCTR/

The course most important topics come from Oudeyer:

intrinsically motivated learning (also called curiosity-driven active learning), autonomous unsupervised exploration, imitation and social learning, multimodal statistical inference, embodiment and maturation and self-organizationcognitive development as a complex dynamical system

Other Sources:

Chandler, Uexkull, Ziemke, RANN, Enactive approachNehaniv, Takac.Sefranek, BarsalouLakoff, Knott, Takac.Benuskova.Knott, Pulvermuller, Ziemke, VernonOudeyer-Kaplan-HafnerHafner, Kaplan, Arkin

The course micro-abstract: Vernon, Metta, Sandini, p. 23

The main grounding of AI is an intrinsic (self)-motivation. It IS “finding out
about the potential of one’s own actions”.  It IS NOT necessarily success at achieving task-specific goals,  that drives development in neonates, but rather the discovery of new modes of interaction: the acquisition of a new way of doing something through exploration.  Interaction IS a shared activity in which the actions of each agent influence the actions of the other agents, resulting in a mutually constructed pattern of shared behaviour.

The TREE

/first-hand motivated, curiosity driven, unsupervised selforganization
|–Uexkull´s receptor=effector (algorithm=result, cannot be divided)
|——IS Uexkull´s search image
|———-IS Oudeyer´s
|—————unsupervised motivation to selfcreation
|———-IS Takáč.Šefránek´s
|—————perception, schemata, contribution and feedback
|———-IS Peirce´s modalities of the truth – actuality, necessity, possibility
|———-IS NOT Nehaniv’s private meanings, signals, mappings

Explanation:

Private meanings, signals, mappings construct the internality trap, ie. the autonomy is meaningless. Pure body based experience directly mapped to motor signals construct the trap of externality, which the autonomy does not exist in.

Slovak summary:

S mojim prístupom “postup=výsledok” súvisí tzv. emergentný, or enaktívny prístup, ktorý neoddeľuje telo a kód (subjekt a objekt). Telo si ho vytvára činnostne a ním sa samoutvára. Základom tohto utvárania je zvedavosťou vedená vnútorná motivácia ku samoriadenému/autonómnemu experimentovaniu a jeho zdieľaniu so skupinou, ktorým získava svoju pravdivostnú hodnotu. Autonómneho agenta zaujíma konštruovanie takých spôsobov interakcií, testovateľnou pravdivostnou hodnotou ktorých vmotivováva (vmotivovávanie ako opak manipulácie a stimulácie) ku svojmu prispievaniu ostatných autonómnych agentov a tým sa nimi spätnoväzobne utvára.

Príklad1: Som v postupe=výsledku, testujem svojimi testovateľnými argumentami: Aby som si overil, či enaktívnemu/emergentnému postupu rozumiem správne: v komentári ku Krajniakovmu článku tvrdím, že našou základnou civilizačnou identitou je konštruovanie testovateľnej pravdy. Tvrdím to konštruovaním testovateľnej pravdy. Ak by som to tvrdil z pozície objektívneho pozorovateľa, bolo by to vopred nepravdivé.

Príklad2: Som v postupe=výsledku, motivujem svojimi riešeniami hlavolamov: Premiérovi Ficovi som napísal v  http://dennikn.sk/blog/dennik/  “Nepotrebujeme Vaše pokyny, nadávky, ani vyhrážanie. Tie nás fragmentujú. Namiesto nich si vytvárame motivačné prostredie, kooperáciu. Lebo iba tá umožnuje, že zvládanie rizika je racionálnou stratégiou každého z nás”… Tá kooperácia vznikla za 6 hodín napr. tu – viď komentáre…

Príklad3: Nižšie uvedené vlastnosti sú pre AI nutné

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 72)

To je osud väčšiny symbolov v snahe o jednoznačnosť sa postupne implicitné pravidlá (ktoré sa iba ukazujú, nedajú sa vyjadriť/dokázať) používania symbolov zabudovávajú v explicitnom tvare do syntaxe (vyjadrujú sa) (základný konštrukčný princíp inteligencie, AI potrebuje tento princíp/túto motiváciu).

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 74)

…Namiesto výkladu inštrumentu ako “neškodnej” pomôcky, ktorá iba uľahčuje prístup k určitým, od inštrumentu nezávislým faktom,  položíme Husserlov výklad inštrumentu ako nástroja, pomocou ktorého veda nahrádza prirodzenú skúsenosť skúsenosťou úplne nového druhu – inštrumentálnou skúsenosťou… Namiesto toho, aby sme sa snažili Newtonovskú mechaniku vykladať ako apriórne poznanie (a výklad fyziky tak podriadili výkladu matematiky), pokúsime sa matematickú skúsenosť vyložiť ako druh skúsenosti inštrumentálnej  (teda výklad matematiky prispôsobíme výkladu fyziky).

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 75)

Prvým krokom k pochopeniu úlohy inštrumentálnej skúsenosti (či už experimentálnej, alebo symbolickej) pri poznávaní je spochybnenie predstavy nezávislosti skutočnosti (fyzikálnej, rovnako ako matematickej) od inštrumentov, ktoré kladú medze tomu, kam až môžeme preniknúť (nemôžeme namerať to, čo sa nám zachce).

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 81)

Napríklad algebra priniesla symbol pre neznámu, čím sa stala prvým symbolickým jazykom, v rámci ktorého bolo možné dokázať všeobecné tvrdenie… Podobne jazyk algebry zaviedol symbol pre odmocninu, čím sa stal prvým symbolickým jazykom schopným vyjadriť iracionálne veličiny…

Napätie medzi sémantickým pojmom pravdivosti a syntaktickým pojmom odvoditeľnosti (teória zložitosti P-NP), lebo nedokázateľné tvrdenia často v danom jazyku nemožno ani zapísať, a tak si ich existenciu nemáme ako uvedomiť.

Je rozdiel medzi subjektívnym neostrým rozlíšením (horizont) a ostrou objektívnou medzou (hranicou konštruovateľnosti).

Matematické poznanie nie je apriórne v Kantovom zmysle. Závisí od reprezentačných  nástrojov, ktoré sú kontingentné, lebo sú kulturálnym artefaktom, konvenciou.

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 86)

Uchopenie nekonečného počtu aktov predošlého nástroja ako jediného objektu nástroja nového… (funkcia voči polynómu, polynóm voči číslu)

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 89)

Matematika nie je analytická (množina skúsenostne zmysluprázdnych tautológií) v zmysle redukovateľnosti na logiku.

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 90)

Tvar a netvar

v syntetickej (euklidovskej) geometrii je tvar iba statický objekt, jeho momentálna dynamika je beztvará

v analytickej geometrii je tvar iba momentálna dynamika objektu, história dynamiky jeho pohybu je beztvará

v iteratívnej geometrii je tvar celou históriou svojej dynamiky

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 92)

Na matematike je podstatná jej schopnosť vytvoriť reprezentačný nástroj, ktorý potom možno (reprodukovateľne) aplikovať.

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 94)

Pre Aristotela je pohyb (empirické) premiestňovanie 1 veci, ktoré opisoval prirodzeným jazykom (preto pre Zenóna neexistoval, lebo existuje iba to, čo existuje v ríši čistých vzorov).

Pre Galilea je pohyb trajektória 1 veci, ktorú opisoval umelým jazykom (pohyb je idealizácia, čiže funkcia štvorca vzdialenosti ku času)

Pre Descarta je pohyb interakcia izolovaných vecí, ktorú opisoval prirodzeným jazykom

Pre Newtona je pohyb interakcia spojitých vecí, ktorú opisoval umelým jazykom

(pohyb je idealizácia funkcia/limita/derivácia (dotyčnica), integrál (plocha)

Zhrnutie:  Najpresnejšia predstava časového a pohybového priebehu je krivka

Zhrnutie2:

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 97)

Reprezentačné nástroje matematiky umožňujú zrod práve schopnosti vedome vnímať nové aspekty objektívneho sveta – algebra štruktúry a symetrie; analytická geometria tvaru; diferenciálny a integrovaný počet spojitej zmeny

IneZhrnutie3:

http://www2.fiit.stuba.sk/~kvasnicka/Seminar_of_AI/index_ls2011.html

http://www.fiit.stuba.sk/docs/edicna_cinnost/vyskumne_texty/mysel-inteligencia-zivot_uvod-str.pdf

Zhrnutie4:

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 131)

Quine chápe vedu ako pokračovanie prirodzenej skúsenosti s materiálnymi predmetmi z nášho okolia. Podľa neho sa veda od bežného poznania líši iba tý,, že pri formulácii svojich tvrdení používa presnejší jazyk matematiky a že svoje tvrdenia experimentálne testuje. Quine tak z vedeckej revolúcie akceptuje iba jej galilovskú vrstvu. Galileo vysvlovil slávne slová o knihe prírody napísanej jazykom matematiky: “Filozofia je napísaná v tejto veľkej knihe, univerye, ktorá je stále otvorená nášmu pohľadu. Ale tejto knihe nemožno porozumieť, ak sa nenaučíme chápať jazyk a čítať písmená, pomocou ktorých je napísaná. Napísaná je v jazyku matematiky a jej písmená sú trojuholníky, kružnice a ostatné geometrické útvary, bez ktorých nemožno porzumieť jedinému slovu… Novoveká veda však nie je pokračovaním galileovského projektu. Galileovská veda nebola schopná opísať INTERAKCIE. Novoveká veda začína, až keď sa Descartovi (a v nepomerne dokonalejšej podobe Newtonovi) podarilo opísať POSOBENIE. POSOBENIE sa nedá objaviť empiricky, a preto sa o ontologickom statuse síl dlho viedla diskusia…To, čo Newton nazýva absolútnym, skutočným a matematickým časom a priestorom, je … diferenciálna štruktúra, ktorá umožňuje spájať diferenciály síl, posunutí a rýchlostí tak, aby spoločne vytvorili pohyb ako výsledok pôsobenia… Faktom ostáva, že v každej fyzikálnej teórii musí existovať základná úroveň opisu, ktorá je skúsenostnému testovaniu neprístupná. Je to úroveň, na ktorej funguje pohybová rovnica. Pre vytvorenie tejto úrovne matematika vždy bola a bude nepostrádateľná.

Zhrnutie5:

(in Kvasz Inštrumentálny realizmus s. 143)

Musíme sa vzdať z filozofického “nadhľadu”  rozhodovať otvorené otázky súčasnej matematiky… Treba teda prijať matematiku v jej plnej komplexnosti a nesnažiť sa budovať skratky vedúce od aritmetickej skúsenosti  priamo k vyšším partiám teórie množín…

 

 

 

Reklamy

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s