Kvantová mechanika ako konštruktivistická hádanka (conundrum)

Cesta k poznáni obyčejně začíná zkušenostmi (observační a experimentální data),
ta se přenesou do souboru čísel,
mezi těmi se (pokud možno) najdou pravidelnosti, které se vystihnou “zákonem” (ve fyzice rovnicí).
Jak poznamenává např. Richard Feynman ve svých Přednáškách, proniknutí k Přírodě však není úplné, pokud se nenalezne “zpusob myšlenı´”, v rámci něhož jsou objevené zákony přirozeně pochopitelné.

Moja heuristická/naivná vlnová predstava a jej vývoj

Vývoj mojej laickej/heuristickej, intuitívnej vlnovej predstavy elektrónu je takýto:

Ráno 16.4.17

je to vyklepaná častica do tenkého vlákna upevneného na diaľnici medzi BA a TT. Čiže jedným zafúkaním vetra sa pohybuje naraz v celej dĺžke 40km. Z toho vyplýva aj jeho vlastnosť interferencie so sebou samým… Námietka spočíva v tom, že je tam viac elektrónov, ktoré interagujú, čiže potrebujeme teóriu elektrónového poľa.

Axiomatické overenie mojej vlnovej predstavy – takto to nepôjde

Korekciu sformuloval Born. (De Broglieho, Schrodingerove predstavy sú teda nedostatočné). Reálna vlna nie je vlna elektrónu/fotónu (nie je tam sám), ale vlna pravdepodobností jeho pohybu, … STOP! Ani De Broglieho, ani Schrodingerovej, ani Bornovej reči nerozumiem. (vidno to z toho, že som si zatiaľ neskonštruoval intuíciu ani pre hamiltonián v Schrodingerovej vlnovej rovnici)… Pre mňa, konštruktivistu, je uvedenie presných zákonov v ich abstraktnom tvare zhora bez predstavy, čo fyzikálne znamenajú zdola, neuspokojivé.

Konštruktívne overenie mojej vlnovej predstavy – iba takto to pôjde

Potrebujem niekoho, kto to vysvetlí zdola (po osi prototyp-zovšeobecnenie), Feynmana, aby som sa od neho naučil prototypizovať/zovšeobecňovať. (čo je povolený konštruktivistický prístup medzi peermi) – (F1k37~F3k1, F1k38~F3k2)

Konštruktivisticky, čiže približným prototypom

Feynmanove F3k3 to vysvetľuje z približného popisu toho, čo sa stane, bez určenia presných zákonov – prototypom zdola.

Súvislosť zdola1 – Taylor: Elektrón sa pred svojim štartom nerozhoduje podľa žiadneho pravidla, nevie sa rozhodovať. Least time je iba jedna z pravdepodobných trajektórií. Preto treba vždy preskúmať jeho všetky možné dráhy.

Poobede 16.4.17

je to potenciálne vyklepaná častica do tenkého vlákna upevneného na diaľnici medzi BA a TT. Jedným zafúkaním vetra sa natiahne a) vo všetkých bodoch od BA do TT ak sa vlákna nedržíme b) pretrhne sa v bode, kde sa vlákna chytíme a zostane nám zrolovaná v rukách. Pričom počet pretrhnutí a počet zafúkaní vetra sa nerovná. Zaujíma ma, ako sa natiahne a) pri každom jednom zafúkaní vetra pre všetky možnosti, napr. a1) na diaľničnom úseku so stromami, a2) na diaľničnom úseku vedľa vodnej plochy, a3) na dialničnom úseku s reštauráciou, … n. b) či sa to dá zovšeobecniť

Feynmanove fragmenty z NZ prednášok

Celá fyzika má ten istý rámec: Každá udalosť má svoju pravdepodobnosť. A pravdepodobnosť je štvorec vektorovej šípky, amplitúdy. V rámci nej sa elektrón premiestňuje ku svojmu cieľu. Všetky udalosti sveta sú teda analyzovateľné ako stavebnice štvorcov amplitúd.

Večer 16.4.17

Pohyb elektrónu je vektorový pavúk, ktorý tvorí svoje vlákno napr. v rámci plástov štvorcov amplitúd napr. dialnice medzi BA a TT.

Ráno 17.4.17

Pohyb elektrónu je vektorový pavúk, ktorý tvorí svoje vlákno, alebo iného vektorového pavúka (bunch nových častíc – všetky stavy všetkých častíc vrátane bezčasticového vákua) aj s jeho plástami amplitúdových štvorcov napr. na dialnici medzi BA a TT.

Súvislosť zdola2 – Minkowski: Základní idea Minkowského metody definování a výpočtu délek křivek v rovině a obsahů ploch, speciálně povrchů těles v prostoru, je velmi jednoduchá a názorná. Vychází se z reálných (hmotných) modelů uvažovaných geometrických útvarů (křivek, ploch). Rovinná křivka se modeluje jako stopa (tvaru proužku) vytvořená hrotem tužky, pera či rýsovacích prostředků. Vydělením obsahu tohoto proužku jeho šířkou se dostane přibližně délka modelované křivky. Plocha v prostoru, speciálně hranice tělesa se modeluje tenkou vrstvou látky, např. alobalu. Vydělíme-li objem této vrstvy její tloušťkou, dostaneme přibližně obsah vymodelované plochy. Přesnost výpočtu v obou případech bude tím větší, čím je menší tloušťka modelu.

Brunch 17.4.17

Pohyb elektrónu je vektorový pavúk, ktorý hrá na všetkých n-strunách svojej gitary naraz, aby sa tak pripojil ku zneniu n-strunových gitár všetkých ostatných elektrónov a tak si vytvára/(sa mu ukazuje) rovnomernú a priamu cestu cez vlny, ktoré neinterferujú (napr. na dialnici medzi BA a TT, ale aj všade inde).

Súvislosť zdola3 – Lorentz, Lorentzova transformácia: Lorentzova elektronová teorie se dostává do situace, kdy se klidová soustava éteru nedá identifikovat ani mechanickými, ani elektromagnetickými pokusy. Fyzikální pojem, ke kterému se nelze experimentálně vyjádřit, je ovšem nadbytečný. Lorentz transformoval relatívne vzťahy medzi jednotlivými pozorovateľmi, pohybujúcimi sa svojimi relatívnymi rýchlosťami (resp. svojimi relatívnymi rýchlosťami voči rýchlosti svetla) v Priestoročase (Priečase, or Častore (IS NOT Priestore+Čase)). (Čiže žijeme v priestoročase, ktorý sa pohybuje rýchlosťou 300000km/s).

Večer 17.4.17, nakoniec to nie je vlnová predstava, ale Feynmanova predstava pravdepodobnostných štvorcov vektorov/amplitúd.

Pohyb elektrónu je geometrický vektorový pavúk, ktorý “prepočítava” všetky vektory/amplitúdy svojho možného pohybu. A tak si “vytvára/skladá” rovnomernú a priamu cestu cez tie úseky štvorcov ich pravdepodobností, ktoré neinterferujú. Tam sa zráža s inými časticami, môže emitovať fotóny, môže sa s nimi následne znova spájať, atď. (Cejnar1, od h 1:27:44 do konca) – FEYNMAN TO ZOBECNIL PRE VŠETKY INTERAKCIE STANDARDNÉHO MODELU (OKREM GRAVITÁCIE).

Ostatné Zdroje:

Andrassy, Hanc, Taylor1, Feynman1, Feynman2, Taylor2, Cejnar1, FanaroArlegoOtero, Feynman3, Weinberg1, Weinberg2, Weinberg3, Griffiths1, Bechtle, PDG, Martin, Griffiths2, Cejnar2, Semerák