Inštrumentálny realizmus

Inšpirácia: Kvasz, Inštrumentálny realizmus, od str. 171

Čo je to ‘skutočnosť’ (ne-jazyk)?

‘Skutočnosť’ je kontinuum, v ktorom nie sú vyčlenené ani predmety, ani javy, ani veličiny. Vedeckí, filozofickí, atď. mystici ho označujú slovom “Alef”,  “Tao”, atď., v ktorom je všetko napr. (a) mereologicky (yin yang), b) Bergsonovsky/Deleuzovsky/Laruellovsky (difference) nehierarchicky, bez začiatku/rootu (holisticky) zmiešané. Podľa nich najobjektívnejšou veličinou je nerozlišovanie (“racionalita nerozlišovania”), ktorým vystupujú z jazyka (SpeculativeRealism, NewRealism, Laruelle). Ukazujú tým, že všetko jazykové je menej objektívne.

Niektorí z nich (spolu s nami) – Brassier odhalili, že ‘nerozlišovanie’ je nutne nekonzistentné o sebe.

Čo je to jazyk?

Jazyk je krájanie ‘skutočnosti’ do reprodukovateľného rozlišovania objektívnej pojmovej schémy (minimálne ontickej, maximálne ontickej aj epistemickej). Ak z nej vystúpime do nerozlišovania, vystupujeme z ‘objektivity’. Z jazyka sa teda dá zmysluplne vystúpiť iba do iného jazyka = inej pojmovej schémy (inej škály jej rozlíšovania/merania).

Zhrnutie: ‘Svet’ je tá časť ‘skutočnosti’, ktorú rozlišujeme. Preto má zmysel hovoriť iba o objektivite ‘sveta’ a nie o objektivite ‘skutočnosti’. Súčasne tým, že hovoríme iba o objektivite ‘sveta’, nehovoríme, že ‘skutočnosť’ neexistuje. Hovoríme iba to, že predmety ‘sveta’ nemajú reprodukovateľné vlastnosti samé od seba, nezávisle od voľby škály, jazyka a meracieho prístroja.

INTRO
Quine je pre mňa už niekoľko rokov kritickým bodom, z ktorého som sa pohol až teraz, Kvaszom. Ukážem 2 definície, ktoré to umožňujú. Porovnám ich v 3 s ‘ON WHAT THERE IS a  v 4 TWO DOGMAS OF EMPIRICISM’ od Quinea
1 DEFINICIA ABSTRAKCIE (Analytična)

1.1 na uvod obrazok:

Bežná skúsenosť->aritmetika->algebra
1.2
chyba ktora sa robi pri pozorovaní:
aritmetika je ukotvená v bežnej skúsenosti
algebra je ukotvená v bežnej skúsenosti
preto algebru musíme dokazovať v bežnej skúsenosti
a keď to nedokážeme, znamená to, že algebra je zmysluprázdna
a iba aritmetika je zmysluplná
1.3
správne rozlíšenie:
algebra je ukotvená v aritmetike a nie v bežnej skúsenosti
1.4
definicia abstrakcie:
abstrakcia je ukotvena vzdy v predchadzajucom nastroji reprezentacie
(algebra v aritmetike, analyticka geometria v algebre, atd.)
2. DEFINICA INTUICIE
2.2 chyba ktora sa robi:
Intuícia je niečo prvotné, samostatne existujúce.
2.3
správne rozlíšenie:
Intuicia je znutornenie princípov/pravidiel práce s inštrumentami príšlušného nástroja reprezentácie (v aritmetike so znakmi pre čísla), (v geometrii s pravítkom, kružidlom), (v algebra s algebraické výrazmi).
2.4
definícia intuície:
Intuícia nie je odtrhnutá od svojich inštrumentálnych koreňov ako niečo prvotné/samostatné.
From among the various conceptual schemes best suited to these various pursuits, one—the phenomenalistic—claims epistemological priority. Viewed from within the phenomenalistic conceptual scheme, the ontologies of physical objects and mathematical objects are myths. The quality of myth, however, is relative; relative, in this case, to the epistemological point of view. This point of view is one among various, corresponding to one among our various interests and purposes
3.2
Na úvod obrázok
jeden typ reprezentačných nástrojov
aritmetika->algebra->…n
druhý typ
syntetická geometria->analytická geometria->…n
Z definicie 1.4 vieme, že ontológia matematiky nie je mýtom. Opiera sa vždy o predošlý reprezentačný nástroj rovnakého typu (analytická geometria o syntetickú geometriu, algebra o aritmetiku). A jej epistemológia tiež nie je mýtom. Opiera sa o aktuálny reprez. nástroj iného (opačného) typu (analytická geometria o algebru).
But the total field is so undetermined by its boundary conditions, experience, that there is much latitude of choice as to what statements to re-evaluate in the light of any single contrary experience. No particular experiences are linked with any particular statements in the interior of the field, except indirectly through considerations of equilibrium affecting the field as a whole.
Z definicie 1.4 vieme, že
4.3
ani v ontológii, ani epistemológii nemáme voľnú ruku.
4.4
neexistuje žiadna rovnováha, ovplyvňujúca pole ako celok.
4.5
Quineova neistota  – If this view is right – bola veľmi oprávnená, jeho názor je totiž príliš vágny, čo si pravdepodobne aj sám uvedomoval
4.6
Z definicie 1.4 prekvapujúco súhlasíme, z Quineovou formuláciou (čo je dôkaz úplnej neintuitívnosti a súčasne neľubovoľnosti elegancie estetických zážitkov. Ako vidíme, estetické zážitky sú rovnako ako význam dané štruktúrou. Alebo to môžeme povedať aj tak, že estetika je súčasťou štruktúry určujúcej význam)
Furthermore it becomes folly to seek a boundary between synthetic statements, which hold contingently on experience, and analytic statements which hold come what may.
Reklamy

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s