Pokračovať sa dá Deleuzeom

Poznámka: v zátvorke sú moje doplnky

050720

Tisíc plošín, O niekoľkých režimoch znakov

(1) Označujúci režim znakov – označujúci znak – má jednoduchý obecný vzorec: znak odkazuje len a len ku znaku, do nekonečna.

(2) Podstatné teda nie je to, čo daný znak znamená, ale k akým iným znakom odkazuje a aké znaky sa k nemu pridávajú, aby vytvorili amorfnú sieť bez konca a začiatku, v ktorej sa rozpúšťajú všetky obsahy. Od obsahov sa teda abstrahuje.

(3) To je situácia, ako ju popisuje Lévi-Strauss: svet začal byť signifikantný ešte skôr, ako sa vedelo, čo označuje, označované je dané bez toho, že by bolo známe.

(4) V takom režime nie je nikdy s ničím skoncované. Je stvorený ako tragický režim nekonečného dlhu, v ktorom sme zároveň dlžníkmi aj veriteľmi – nekonečný pohyb, čiže pohyb v kruhu (sféroide) – dojem večného návratu, ktorý rozhoduje (sebapotvrdzuje) o svojej legitimite.

(5) Podstatnou súčasťou tohto systému je podvod. Skákať od jedného kruhu ku druhému, stále prestavovať scénu, hrať ju inde, to je hysterické chovanie podvodníka ako subjektu, ktorý odpovedá na paranoidné chovanie despotu usídleného v centre označovania.

(6) Je tu ešte ďalší aspekt: úlohou režimu označovania nie je len usporiadať do kruhu znaky vysielané zo všetkých strán; musia neustále zaisťovať expanziu kruhov či špirály, dodávať centru označujúce a zvíťaziť tak nad entropiou vlastného systému, aby sa mohli rozvíjať nové kruhy a tie staré boli vyživované.  Je potrebný sekundárny mechanizmus v službách označovania: interpretácia.

(7) Označované tu nadobúda novú podobu;  prestáva byť amorfným kontinuom, tým, čo je dané, ale nie známe… Znaku, alebo skupine znakov tu zodpovedá určitý diel označovaného určeného ako primerané, čiže poznateľné – kňaz, vykladač,  veštec sú byrokrati boha-despotu. Objavuje sa nový aspekt podvodu, podvod kňaza: interpretácia ide donekonečna a nikdy sa u intepretovaného nestretne s ničím, čo by už nebolo samo interpretáciou – označované produkuje označujúce.

(8) Budete mať na výber medzi zadkom obetného baránka a tvárou božou, kúzelníkmi a kňazmi. Celý systém teda zahŕňa tvár či paranoidné telo boha-despotu v označujúcom strede chrámu, intepretujúcich kňazov, ktorí v chráme znovu a znovu vypĺňajú označované tak, že ho menia na označujúce. Hysterický dav v tesných kruhoch vonku, preskakujúci z jedného kruhu do druhého – to je sumárny obraz (podvodu).

040720

Kafka za menšinovú literatúru, Obsah a výraz

Budeme len skúmať, s akými ďalšími bodmi je spojený vchod, ktorým vstupujeme, akými chodbami a križovatkami spájame dva body, ako vyzerá mapa rizómy a akým spôsobom by sa bezprostredne zmenila, keby sme vstúpili iným bodom…

Logika zmyslu, O paradoxe

Paradoxy významov sú v podstate anormálnou množinou, ktorá zahŕňa seba samú ako prvok, alebo ktorá zahŕňa prvky odlišných typov a rebelujúci prvok, ktorý je  súčasťou množiny, ktorej existenciu predpokladá a patrí k dvom podmnožinám, ktoré určuje…

Pusté ostrovy a iné texty, Intelektuáli a moc

Prax sa obvykle chápala ako aplikácia teórie, ako dôsledok, alebo naopak ako to, čo má teóriu inšpirovať, čo má vytvárať novú formu budúcej teórie. V oboch prípadoch sa teda ich vzťah chápal ako proces totalizácie… Je možné, že my kladieme otázku ináč. Žiadna teória sa nemôže rozvíjať bez toho, aby sa stretla s nejakou prekážkou a je treba prax, aby sme sa za túto prekážku dostali…Teória je skutočne čosi ako kufrík s nástrojmi. Nemá nič spoločné s nejakým označujúcim…Je potrebné, aby to (opakovateľne, konzistentne) fungovalo.

Tisíc plošín, Hladké a ryhované

Pierre Boulez ako prvý rozvinul súbor jednoduchých protikladov a zložitých diferencií, ale tiež vzájomných nesymetrických korelácií medzi hladkým a ryhovaným priestorom. Boulez jednoducho hovorí, že v hladkom priestoročase človek býva bez toho, že by kalkuloval, a v ryhovanom priestoročase človek kalkuluje, aby býval. (vraciam sa do Barthesovho S/Z, ktoré je východiskom tohto blogu a skúšam z neho iný vchod Wittgenstein – “Základné hodnotenie všetkých textov nemôže prísť ani z vedy, lebo veda nehodnotí, ani z ideológie, lebo ideologická – morálna, estetická, politická, aletická – hodnota textu je hodnota reprezentácie a nie produkcie, t.j. ideológia “reflektuje”, nepracuje…Na jednej strane je tu to, čo sa napísať dá – u Wittgensteina to, čo sa dá vyjadriť – logika, a na druhej strane to, čo už sa napísať nedá – u Wittgensteina to, čo sa vyjadriť nedá – etika. Čiže namiesto písania o Boulezovi ho púšťam .)

Ak ťa oslovuje konzistencia, spoluutváraj túto stránku

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s