140921 – Štruktúrotvorný jazyk Štefana Šveca

(1) Štruktúrotvornosť je vlastnosťou štruktúrotvorného jazyka, nie reality.

(2) Čím je jazyk štruktúrotvornejší, tým bližšie je realite.

Zručnosť – je manuálna, neuromuskulárna činnosť, na uplatnení ktorej majú istú účasť procesy vnímania aj intelektovo-poznávacie a socioafektívne procesy (psychomotorická schopnosť)

Spôsobnosť – operatívna schopnosť spôsobne (metodicky, plynule, pohotovo, ľahko a presne) uskutočniť a úplne ukončiť sled kognitívnych, alebo nonkognitívnych úkonov

Spôsobilosť – a) schopnosť byť niečím, niekým, b) všeobecná bytostná schopnosť vedome činiť (poznávať, konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, hrať sa, učiť sa, pracovať a odpočívať)

Vzťah medzi spôsobnosťou a spôsobilosťou: spôsobnosť, prepojovací modul zručnosti a spôsobilosti

==============================

Kurikulárny – cieľovoprogramový

Jadro – analytické usústavnenie

Stratégia – dlhorozsažný plán so sériou krokov

Instruction – výučba, celkový proces plánovania, realizovania a spätnoväzobného vyhodnocovania cieľového programu (kurikula), podľa ktorého učiteľ (lektor, cvičiteľ, tréner, ap.) uplatňuje osvedčené alebo úinné metódy, médiá a materiály; v implementačnom zmysle, proces dobre uváženého a plánovaného poskytovania sústavy poznatkov, hodnôt, spôsobných činností a komunikátov účastníkov učenia sa

Individualized instruction – individualizovaná výučba: sústava učenia, prispôsobujúca vyučovanie vlastnému tempu a individuálnym potrebám žiakov v danej učebnej skupine

group instruction – skupinové vyučovanie v malých skupinách (v rozsahu 3-15 členov) na individualizáciu a diferenciáciu vyučovania, napr. kooperatívneho skupinkového vyučovania) a vo veľkých skupinách (30+ členov na homadné vyučovanie, napr. prednáška v aule, masmediálna lekcia)

training – výcvik/tréning: inštrukčný proces, zacielený na osvojenie vymedzených zručností a zbehlostí spätých so zvláštnymi rolovými funkciami, alebo aktivitami, napr. nácvik pracovných úloh, výcvik tímu

education – všeobecné vzdelávanie

aptitude – vrodený, alebo ziskaný potenciál učiť sa vykonávať špecifickú fomu aktivity: pomene stála žiakova či študentova charakteristika (napr. osobnostná čta, nadanie), ktorá súvisí s jeho učebným výkonom, potenciálna schopnosť rozvíjať si istú zbehlosť, zručnosť, alebo spôsobnosť pred jej zacieleným rozvíjaním, vo výskumoch sa dáva ako tzv. premenná do kontextu so vzájomným pôsobením inej premennej – spôsobu výchovného zaobchádzania

capacity – schopnosť, zatiaľ nerozvinutá

skill(s) – spôsobnosť (dovednosť po česky), špeciálna schopnosť robiť ľahko a presne: štuktúrovaný spôsob operácií a zovšeobecnená technika na zvládnutie materiálu, alebo problému, a to ako zbehlosť, zručnosť, šikovnosť, obratnosť, spôsobilosť, osvojené inštrumentálne umenie robiť určitú kognitívnu činnosť

emergent (literacy) – vznikajúca, raná gramotnosť: rané štádiá učenia sa čítať a písať: ide o zvyšujúce sa uvedomovanie si tlačového sveta, zvyčajne spojeného s detskými učiacimi sa pozorujúcimi a pokúšajúcimi sa o procesy čítania a písania

accountability – preukázateľnosť

reflective learning – reflektívne učenie sa: (etymologicky odvodené nie od pojmu reflex, ale od javu reflexia), premýšľavé, rozjímavé učenie sa s nápaditým sprehľadnením a premietavých spätnoväzobným rozborom predchádzajúcej osobnej skúsenosti, alebo osobnej praxe s predsavzatím zdokonaliť následnú činnosť a s úsudkom o jej vykonaní

reflective teaching – reflektívne vyučovanie: vyučovanie, ktoré sa završuje systematickou spätnoväzobnou sebareflexiou o vlastnej vyučovacej práci a kritickou analýzou kvality a účinnosti vyučovacej hodiny, tematického celku, či väčšej organizačnej jednotky, aby sa skvalitnila práca a dosiahli sa lepšie účinky (prípadne aby sa zvýšila úroveň učiteľovej reflektivity a znížila sa úroveň jeho impulzivity v jeho štýle alebo koncepcii vyučovania) – veľmi cenné rozlíšenie, že opakom reflektivity je impulzivita. Resp. že je to jedna vec, čiže impulzivitou si zakrývame reflektivitu

transformative learning – transfomatívne učenie sa: učenie sa kritickým reflektovaním vlastných skúseností, domnienok, presvedčení, pocitov a mentálnych hľadísk na úćel konštruovania nových, alebo revidovaných interpretácií

action learning – akčné učenie sa, u. sa konaním: starší termín podobný klasickému pragmatistickému pojmu učenia sa konaním (learning by doing) a učenia sa činnosou (activity learning) pre novší pojem skúsenostného a zážitkového, skúsenostného učenia sa (experiential learning)

____

viď tiež learning by making things

experiential learning – skúsenostné učenie, učenie sa konaním z bežných každodenných praktických skúseností a zážitkov učiaceho sa v interakcii so svojím sociálnym a prírodným okolím, zahŕňa vedomosti a spôsobnosti osvojené mimo knihy, alebo lekcie na hodine vyučovania pri učení sa prácou, hrou, alebo inou životnou situáciou, ide o akčné učenie sa, aktívne učenie sa, domáce skúsenosti, komunitné skúsenosti, vzdelávanie založené na skúsenostiach a zážitkoch, “hands on learning” (učenie sa poznatkom a činnostiam narábaním s vecami a dotýkaním sa vecí, napr. prírodovedným pokusom, skladaním, montovaním, činnosťou rúk a umu).

transformer – prepracovávateľ poznatkov; komunikátor poznatkov, ktorý ich mení, pretvára na študijný materiál, ktorého text nie je adekvátne vyjadrený z hľadiska (auto)didaktických hodnôt a funkcií, alebo cieľovej skupiny učiacich sa

multiplicator – znásobovateľ poznatkov: zaškolený lektor, ktorý rozširuje svoje znalosti a schopnosti špecifikovanej cieľovej skupine dospelých v účelových kuzoch vzdelávania a výcviku

operationalized objectives – operacionalizované ciele výučby vymedzenej v termínoch úkonov žiakov, ktoré majú byť schopní urobiť po splnení tohto krátkodobého cieľa i podcieľa, vyjadrujú sa slovesami, napr. vymenuje, definuje, spríkladní, rozoberie, narysuje, vynásobí, nameria, utvorí, vymyslí, preskočí, vyšplhá sa, pomôže, spolupracuje, iniciuje a pod. viac či menej konkrétne činnosti v kognitívnej, socioafektívnej a senzoricko-motorickej oblasti výučby

teaching – vyučovanie: sekvencia funkčne štuktúrovaných verbálnych a neverbálnych interakcií vyučujúceho a vyučovaného, ktorými sa postupne dosahujú požadované učebné výsledky

Základ kompozitnej spôsobilosti = spôsobnosť, alebo dovednosť (k taxonómii edukačných domén)

, s. 9-10)

V slovenskej pedagogike a andragogike, ako aj v edukačnej psychológii sa z nedostatku koncepčno-terminologických štúdií o ľudských schopnostiach veľmi často používa nie celkom adekvátny termín ZRUČNOSŤ namiesto pojmu intelektovo-kognitívnych dovedností a iných mentálnych schopností. Veľmi často sa stretávame s nenáležitým uplatňovaním termínu zručnosť v takých spojeniach, akými sú napr.:

“rozumová zručnosť”, napr. “zručnosť zovšeobecňovať skúsenosti”,
“intelektová zručnosť”, napr. ” zručnosť prispôsobovať sa…”
“poznávacia zručnosť”, napr. “zručnosť definovať pojem”
“sociálna zručnosť”, napr. “zručnosť kooperovať”,
“komunikatívna zručnosť”, napr. “zručnosť prekladať a tlmočiť”,
“matematická zručnosť”, napr. “zručnosť násobiť a deliť”,
“filozofická zručnosť”, napr. “zručnosť reflektovať, resp. vytvárať vízie rozvoja”…

Takéto výrazy vzbudzujú oprávnenú pochybnosť a poukazujú na nenáležitú termínovú motivovanosť a usústavnenosť. Termín zručnosť je vhodnejšie používať v prípadoch:

zručnosť taktilne čítať a písať pomocou Braillovho písma,
zručnosť písať na klávesnici osobného počítača,
zručnosť (a umenie) trilkovať na husliach,
zručnosť (a umenie) vyšívať alebo pliesť,
zručnosť (a umenie) perokresby alebo drevorezby,
zručnosť (a majstrovstvo) kotytára, či
iné senzoricko-motorické zručnosti, najmä kombinované s manuálnymi (ručnými) zručnosťami

Zručnosti sú prejavom neuromuskulárnej činnosti, na uplatnení ktorej majú istú účasť procesy vnímania aj intelektovo-poznávacie a socioafektívne procesy

Pokračovanie tu

Referencia:

Slovník pedagogické metodologie

Všeobecná a špecifická predmetová didaktika

Theoretical foundations of humanistic teaching

Súčasný pedagogický výskum na Slovensku

a) V pojmosloví metodologických prístupov a metodických postupov nie je zatiaľ ochota k vzájomnému zdieľaniu usústavneného utriedenia.

b) Pedagogika na slovenskom území a možno aj v širšom priestore nečerpala naplno svoj vzdelanostný
a vedný potenciál pre rozvinutie svojej analytiky. V tom je nám príkladom napr. dielo Komenského
Analytickej didaktiky. Je nám skvelým vzorom aj pre rozvinutie syntetiky preukázanej v diele
„Klasobrání didaktické (v lat. Spicilegium didacticum, Amsterdam, 1680, v češ. Praha, 1896).
Komenského syntetika v tomto diele spočíva v tom, že pojmy a zásady Matetiky súvzťahuje
a prepletá s pojmami a zásadami Didaktiky. Týmto dielom, možno posledným, Komenský zjavne predznačil to, čo B. F Skinner v roku 1954 empiricky zdôvodnil, t.j. naliehavosť potreby usústavňovať poznatky umenia vyučovať, tzv. technológie vyučovania a poznatky vedy o učení sa. Obidve sestry sa v zahraničí sľubne rozvíjajú. Takéto poznatky pokusného vývoja a výskumu sú a budú nesporným fundamentom pedagogickej vedy o učení seba a druhých. To v poňatí Komenského znamená všetkých vzdelateľných na všetkých etapách životnej cesty a vo všetkých sústavách formálneho, semiformálneho a informálneho vzdelávania.

Pojmoslovné spory a ich riešenia vo výchovovede, Stimul 2003
Inovatívne prístupy v didaktike, UK 2011
Anglicko-slovenský lexikón, Iris 2007

Advertisement