VŠETKO PODSTATNÉ
NEVIEM K TOMU SLOVNE DODAŤ NIČ, TAK DODÁVAM HUDOBNE
TAKTO O TOM UVAŽUJE KERTÉSZ
Vo Vyhnanom jazyku, s. 51, na prednáške ‘Holokaust ako kultúra’ kladie otázku, či môže holokaust vytvárať hodnoty:
“Podľa mňa totiž práve k tejto otázke dospel, práve s touto otázkou zápasí desaťročia trvajúci proces, v rámci ktorého sa holokaust ako fakt najprv potlačil, potom zdokumentoval. No ako som povedal, ukázalo sa, že je to málo, treba o ňom vyniesť súd, a to znamená hodnotiaci súd. Ten, kto sa nevie postaviť zoči-voči svojej minulosti, je odsúdený na to, aby ju večne opakoval. Životaschopná spoločnosť musí udržať v bdelom stave a neprestajne obnovovať svoje poznanie, vedomie o sebe samej, o svojich vlastných podmienkach. A ak jej výrok znie, že ťaživá, čierna tryzna holokaustu je neodmysliteľnou súčasťou tohto vedomia, potom sa tento výrok nezakladá na nejakej sústrasti, či ľútosti, ale na živom hodnotiacom súde. Holokaust je hodnota, lebo za cenu nezmerného utrpenia viedol k nezmernému poznaniu a preto sa v ňom taja nezmerné mravné rezervy… Možno to všetko budete pokladať za utópiu a poviete: V reálnom živote po tom nevidno ani stopy. Ba čo viac, v reálnom živote vidno pravý opak, ľahostajný dav, cynické ideológie, zabúdanie, masakry, chaos. Ale dôležité udalosti sa nie vždy odzrkadľujú zároveň aj v bezprostrednej realite. Napokon hovorím o procese, ktorého obrysy sa mi maria, ale jeho výsledok, samozrejme, nemôžem poznať…Žijeme v kontexte istej kultúry.”
Zhrnutie
Tá nezmerná mravná rezerva nie je nehumánnym súcitom, ani sústrasťou voči tomu zámerne ľahostajnému, cynickému davu. Je jeho humánnym hodnotiacim súdom.
Aktualizácia
LGBTIQA+ nepotrebujú náš súcit ani sústrasť. Ony sú spoluúčasťou na ich vraždení. Potrebujú rovnaké zákony. Až nimi s ich vraždením nemáme nič spoločné.
Samoutváranie / Selfcreation 