Jeho konštrukcia je:
1. vznik objektívneho zla – Vatikán a Zvolenský reálne zlikvidovali Bezáka. Súčasne dodnes slovami uisťujú svojich spoluveriacich, že sú dobrí.
2. Preto sa úprimní katolíci, aby mohli odsúdiť zlo Oroscha odvolávajú na dobrý Vatikán a dobrého Zvolenského.
3. Ak z toho vzniká bolesť, je to bolesť neriešiteľného paradoxu v ktorom sa tým pádom ocitli, lebo takto majú pravdu, keď ju nemajú a nemajú pravdu, keď ju majú.
Jeho riešenie je:
Môžu sa od tej bolesti oslobodiť ak si pozrú Švankmajerov film Lekce Faust, v ktorom sa Mefistofeles do očí vysmieva Faustovi po tom, ako mu predal svoju dušu, keď mu hovorí, že tá bolesť je jeho problém, lebo mal vedieť, že slovami sa dá sľubovať aj nesplniteľné. A preto neprijíma jeho reklamáciu.
4. Čiže priznajú svoj omyl a vystúpia zo zámerného paradoxu klamára. A obnovia si potenciál zodpovednosti za prispievanie do ľahkého nákladu, ktorý patrí každému jednotlivcovi.