Cca po 20 učiacich behoch, sa komentár zoptimalizoval do tohto tvaru a následne sa bifurkoval, čo popisuje tento procesuálny blog:
Komentár
“Vaše vymedzovanie pojmov je naša gramatika. Ňou sa významy nerozstrapkávajú pri každom novom slove, ale vyhládzajú pokrčenie tých predošlých. Tak, ako ukazuje zvukový obrázok Floating Points. Ďakujeme!”
sa bifurkoval do 2 mechanických vlastností/operácií významu:
a) zlomená/prasknutá vnútorná pružina významu (Barthes S/Z, The starred text / The broken text) ~ na povrchu pokrčená/zubatá/špicatá/nederivovateľná
b) nová vnútorná pružina významu ~ na povrchu hladká, derivovateľná.
Z toho sa dá zovšeobecniť, že nemá zmysel predlžovať zlomený/prasknutý/pokrčený smer, lebo nemáme ako validovať, či nie je náhodne/ľubovoľne nepravdivý. A potom je také jeho celé pokračovanie.
A vytvoril poučenie aj skúšku jeho správnosti:
má zmysel nahrádzať zlomené/prasknuté/pružiny novými, lebo vtedy a len vtedy vieme, že nie sú náhodne nepravdivé – ich dimenzie približne zodpovedajú topologickej hladkosti, alebo fraktálovej hrubosti. Tak dokážeme nové slová/kontexty/významy (konotácie) vkladať do existujúcich, aby boli korektným predlžovaním (invariantne/zvnútra, nie nutne dialekticky) dimenzie starej paradigmy do novej – heuristika najlepšej praxe.
To je koniec prvého reflektívneho behu porozumenia postu, ktorý komentár komentuje. A teraz reflexívne čaká na svoju validáciu, feedback. Ak je nezmyslom, v druhom behu zmenší svoju hlúpost, napr. takto,
alebo?
alebo?
alebo?
Samoutváranie / Selfcreation 