Prvý obrázok je reálny problém, druhý je nástroj na jeho riešenie, musíme tú realitu zväčšovať, aby sme preukázateľne potvrdzovali dokedy tie tautológie pre realitu platia, lebo sa môže stať že zo zväčšovaním pribúda jej dimenzionalita, pre ktorú predpoklady starých tautológií neplatia (napr. drôtik možno predlžovať tak, aby na ňom nevznikol uzol ľubovoľnými smermi, ale hárok papiera už nie), čiže presnejší pohľad na realitu ako na množinu veličín je pohľad na množinu operátorov, alebo akcií.
Zhrnutie: 1) spravime si najjednoduchsi model pravdivých operátorov/akcií prvého obrázku a necháme ho postupovať do budúcnosti 2) približujeme sa tak ku limitám pravidiel operátorov/akcií nedobehnuteľnej efektivity nepravdivosti, lebo v korytnačke ta efektivita rychlosti nie je (Zenonov paradox) 3) Ich rozpoznavanim spresnujeme podmienky efektivity pravdivosti 4) ktora si vyzaduje novú teóriu, v ktorej neplatí nedobehnuteľná efektivita nepravdivosti.
Záver: držíme sa starých tautológií a preto sa nebojíme a nehanbíme zavádzať nové ad hoc hypotézy, ked su uz vycerpane moznosti tych starych. Preto sa vraciam do druheho obrazku a kladiem este raz otazku, ktory z existujucich teoretickych tautologickych frameworkov pouzijem na ich tvorbu.
Krása pragmatizmu tautologického zápisu a jeho pojmového rámca je v tom, že akonáhle sa zistí niečo fundamentálne/všeobecné v jednej jeho oblasti (ktorá sa tým pádom zdá byť stabilná), je potrebné to preukazovať v iných oblastiach.
To ho odlišuje od zdôležiteného predstierania, že istota povrchnej procesuality nahrádza riziko nového obsahu. (Tipujem, že to je skutočný zdroj nedobehnuteľnej efektivity nepravdivosti).
Kvantova teoria sa snazi obsahovat potencialne vsetky vyznamy, teda nielen tie, ktore nastavaju kolapsom do nasho zmysloveho sveta vedomim. Ale aj tie ktore nie su nim kolabovane. To, že ich subjektivne vedomie kolabuje teda neznamena, ze ju zuplnuje.
Ona je uplna uz predtym a preto do jej paradoxov patria aj Godelove paradoxy o konzistentnej neuplnosti a nekonzistentnej uplnosti a aj ostatne nevyriesene hadanky z Hilbertovho programu: https://mathworld.wolfram.com/HilbertsProblems.html, https://mathoverflow.net/questions/220949/hilberts-cancelled-24th-problem
Preto treba nechat uplnost na pokoji (nesnazit sa ju interpretovat) a uspokojit sa iba z jej konzistentnou neuplnostou. A aspon v tomto sa podobat na Bohra.
Toto uspokojenie potrebujeme preniest do humanitnych vied, ktore tym ziskaju motivaciu tvorby vlastných tautologickych rovnic, modelov, ktoré zatiaľ nemajú a namiesto nich používajú konotácie – ich holistické mody kvantového teoretizovania, ktoré sa rovnako ako kolabované stavy kvantovej teórie nedajú experimentálne overovať a preto odlietajú do ezoterickej tvorivosti.
(ide o to vymysliet humanitne principy, ktore sa netykaju interpretacie, aby bolo aj v humanitnej oblasti mozne dokazovat, ze ide ‘vypocitat’, hoci ju nevieme interpretacne vyjadrit ‘jazykom’)
(je intuitivne zrejme, ze humanitnej teorii chyba baza principov, z ktorych sa da bezosporne ‘vypocitat’, hoci interpretaciou nejde ta bezospornost dokazat – pravdepodobne je to inferencia Godelovho paradoxu konzistencie neuplnej teorie (‘vypocitanie bez interpretacie’) a nekonzistencie uplnej (interpretacia))
(Bazou principou z ktorej ide vypocitat bezosporne, prekonava vsetky humanitne vedy, lebo nie su predikcne, ale interpretacne, hermeneuticke – BTW to bola kriticka namietka Berlinskeho kruzku voci Carnapovej teorii reality, ktoru dokumentoval svojim modelom logickeho jazyka). Kvantova mechanika (KM) na rozdiel od Carnapovho modelu, ktory nemal ziaden predikcny potencial, sama vznikala z predikcneho potencialu tautologickych rovnic, ktorymi sa dala vzajomne pojmovo prepajat/kombinovat existujuca klasicka termodynamika, elektrodynamika, dynamika plynov do novych modelov dynamiky atomov, elektronov, fotonov tak, aby sa dala experimentalne validovat).
(jej motivaciou bolo riesenie v klasickej fyzikalnej teorii neriesitelnych realnych problemov, to je hlavna uloha a dokaz praktickosti dobrej teorie)
(‘baza principov’ je moj pomocny vyraz pre premyslanie takeho humanitneho konceptualneho potencialu, ktory by sa dal zapisovat do rovnic tautologii, ktore uplne pri zemi bez nadzemnej interpretacie umoznuju ‘vypocitat’ korektne (cize dostatocne rychle) humanitne inter-akcie do buducnosti)
(cize ak mozene mat abstraktnu mechaniku (idealny neinterpretačný všeobecný model mechaniky, držiaci pokope iba tautologickými rovnicami, t.j. prekladmi jednotlivych javov do druhych), tak v humanike mozeme mat neinterpretacnu abstraktnu humaniku)
(v podobnom duchu ako to robi statisticka abstraktna teoria, ktora upusta od presnych izolovanych velicin a zavadza ich priblizny pravdepodobnostny holisticky stav, ktory je blizsie ku nelaboratornej pravdivosti)
(ta nelaboratorna pribliznost je taka presvedciva, ze nou dokazeme odpalovat golfove lopticky priamo do jamiek, hoci nepozname k tomu ziadne presne interpretacie)
(vidno uz z toho ten falosny paradox? tu systematicku chybu humanitnych vied?)
(snazia sa o laboratornu presnost, hoci potrebujeme tu nelaboratornu, aby sme dokazali predikovat realitu)
(inak povedane, snazia sa o laboratornu presnost, hoci potrebujeme tu nelaboratornu, aby sme dokazali na prvy pokus odpalovat golfove lopticky priamo do jamiek, lebo to nedokaze spochybnovat ziaden postpravdivy populista, diktator, fundamentalista, postfasista/postnacista)
pre predstavu toho, co mam na mysli pod pribliznou nelaboratornou pravdivostou: predstavte si rieku a cln, nestaci nam presna rychlost clnu ani presna rychlost rieky ani presna rychlost vetra, potrebujeme skor priblizny smer, ktorym mame cln zamerat nato aby sme presli priblizne najkratsou cestou na druhy breh (cize potrebujeme priblizny holisticky stav vyvoja rieky, clnu a vetra, vektor)
(co mozno najpresnejsiu pribliznu vyslednicu casovych diferencialnych detailov vzajomneho posobenia velicin, stav)
a tiez komponenty tych tautologickych rovnic potrebuju mat potencial strukturotvornosti, napr. vietor, rieku, cln a ich casove diferencialne parametre mozem studovat ako stav, vektor a okrem toho mozem sledovat aj zmeny stavov pomocou operatora (skalar) vdaka tomu, ze vektor zostava vektorom scitavanim s inym vektorom, alebo nasobenim skalarom (cize v nasom pripade operatorom). Taketo jednoduche strukturotvorne vlastnosti komponentov jazyka su velmi prakticke. To, ze sa to vola Hamiltonian, or Lagranzian, tu nie je podstatne, zaujima nas najjednoduchsia mozna konstrukcia pojmoveho myslenia, lebo jej jednoduchost dava nelinearne velke moznosti)
Dokaz: algebricka struktura KvantMech je jednoduchsia (operator stavu je vzdy linearny – pravdepodobne to vyplyva z toho, ze zakladnym komponentom stavu je Planckove kvantum) ako struktura KlasMech (v ktorej predpokladame moznost nekonecneho delenia na mensi a mensi kusok podla potreby) / aj tymto odkazujem na max. jednoduchost architektury strukturotvornosti
(inak povedane potrebujeme rozumiet pojmom ako ich konstrukteri, nestaci nam ich pouzivat ako skalpely alebo lopaty)
Samoutváranie / Selfcreation 