1) das si na usi sluchatka
2) pustis si
3)sadnes si do tureckeho sedu
4) zacinas citit ako sa ti odkrvuju nohy a stupa ti krv do hlavy
5) az ju citis na jej temene, tam sa cela sustreduje
6) vnimas, ze to cele je dane tvojim dychom, prirodzene klesa spotreba kyslika
7) tam v hlave je uz cela tvoja krv a raz mas dojem, ze to citis zvnutra a raz, ze zvonka
8) chvilami tam citis srdce, ktore ti rozdvojuje to citenie
9) tam si, prestava existovat aj telo, aj hudba ktoru pocuvas, citis, ze odletis
10) a stale sa k sebe vracias, ale iba tak ako niekedy v spanku, ze zrazu si uvedomis zmurknutie, ale to ta vobec nevyrusi. Uz sa dobre citis tam inde
11) zazivas aj strach z toho, ze niekto je v izbe, ale ten strach je ovela mensi ako to, ze ti je dobre tam kde si
12) obcas ked sa vratis myslis na konkretnych ludi
13) chapes, ze odletis, alebo ze uz si odletel/a, nevies presne, co to je, budes to preskumavat nabuduce
14) zacnes sa hrat s hudbou, ze ak medzi skladbu vpadne reklama, tak skoncis tento trip
15) chvilami si jasne uvedomujes to, ze nevies kde si, chvilami si neuvedomujes nic, chvilami citis vonu, ktoru si bezne neuvedomujes, na vsetko sa pozeras zvonka aj zvnutra…
16) playlist hra bez prerusenia reklamou az do konca
17) skoncila hudba a ty sa rozhodujes, ci sa vratis
18) vratis sa velmi pomaly, mas uplne odkrvene nohy, ktorymi kracas na toaletu
19) pozries sa do zrkadla na svoju uplne uvolnenu tvar
20) aj toto stale existuje
21) tvoja krv, tvoj mozgovy kmen, alebo co je to, neviem presne
22) lebo este aj teraz ked ruky pisu, nie som celkom vrateny
interpretacia:
1) sme zvyknuti sa pozerat na nejaku vec stale bud zvnutra, alebo zvonka, to su kolajnice, ktore asi hinduizmus/buddhizmus vola mája, ilúzia.
Lebo tym nam ta vec mizne zo zorneho pola a mi si ho zaplname niecim inym. Lenze aj na to sa pozerame stale bud zvnutra, alebo zvonka…
2) preto ku analytickosti patri to, ze sa pozeram na veci zo vsetkych znamych stran a tak sa dopracovavam ku neznamym stranam (to vnimam ako ze som nikde)
3) to vnimanie NIKDE je velmi dolezite, je to prechodovy stav, nova klucka, ku ktorej mozu dorastat nove dvere. To už nie je mája, ilúzia, ale cesta ku abstrakčnému zdvihu
4) ponahlanie sa nas udrziava v máji, ilúzii, prestávame vnímať diverzitu, sme tie koľajnice ilúzie, ktorá je prázdna, všetko jej pripadá rovnaké.
5) preto sa ženie za niečim novým a to jej nepomôže. Musí sa vykoľajiť, to jej pomôže.
6) paradoxne to ponáhľanie sa je súčasť mojej posadnutosti istotou prázdnych koľajníc…
7) ich prázdnotu si prikrášľujem slovami “povinnosť”, “zodpovednosť”, atd, lebo za každú cenu chcem zostať prekrytý istotou, teraz už ušľachtilou. Som síce mŕtvy, ale to mi nevadí, hlavne, že je to isté.
Samoutváranie / Selfcreation 